• Poľnohospodárstvo
• Lesné hospodárstvo
• Poľovníctvo a rybolov
• Priemysel

V šesťdesiatych rokoch prudké tempo rozvoja národného hospodárstva vyžadovalo pre potreby stavebníctva vybudovanie nových kapacít základných stavebných látok, najmä cementu a vápna. Ministerstvo stavebníctva vtedy uložilo Výrobnej hospodárskej jednotke Cementárne a vápenky v Trenčíne čo možno v najkratšom čase v potrebnom množstve, sortimente a kvalite vytvoriť v materiálovej základni dostatočný predstih najmä v Západoslovenskom kraji k uspokojovaniu potrieb výstavbu pripravovaných veľkých stavebných diel, ako bolo vodné dielo Gabčíkovo, atómová elektráreň Mochovce, výstavba diaľnice a taktiež rozvoj a bytovú výstavbu Bratislavy - Petržalky. Voľba na situovanie závodu tohoto druhu padla do oblasti Záhoria, kde podľa vyjadrenia Výskumného ústavu geológie, ktorý od roku 1958 vykonával geologický prieskum pohoria Malých Karpát od Vajarskej až po Vysokú. Zistil, že v tejto oblasti pri kameňolome Baďura v chotári obce Rohožník sa nachádza veľká zásoba vysokopercentných vápencov vhodných na výrobu cementu a vápna. Podrobný prieskum v nasledujúcich rokoch túto skutočnosť potvrdil. Predstavenstvo obce Rohožník tento investičný zámer podporilo a odsúhlasilo, aby bol situovaný v katastrálnom území obce. V rokoch 1964-65 boli spracované prvé varianty štúdie kombinátu Záhorie. Na koncepčnom riešení mal najväčšiu zásluhu RNDr. Michal Forgáč, ktorého občania obce Rohožník dodnes volajú "Otcom" Kombinátu. V roku 1969 Výskumný ústav geológie vydal rozhodnutie o overení geologických zásob na 65 rokov vápenca z lokality Vajarská a ílu z lokality Konopiská pre výrobu cementu a vápna a po 8 ročnej príprave najväčšej stavby v odvetví výroby stavebných látok na Slovensku vláda SR dňa 2. decembra 1970 výstavbu Kombinátu Záhorie s investičným nákladom 1,6 miliardy korún schválila. Funkciou generálneho projektanta bola poverená projektová organizácia Keramoprojekt Trenčín. Generálnym dodávateľom stavby bol Priemstav Bratislava. Generálnym dodávateľom technológie boli Přerovské strojárne Přerov. Investorom boli Západoslovenské cementárne a vápenky Rohožník pod vedením riaditeľa Ing. Mikuláša Rohrböcka.

Výrobný program kombinátu bol stanovený takto:

• výroba vápna o kapacite 160 tis. ton/rok
• výroba bieleho cementu o kapacite 100 tis. ton/rok
• výroba šedých cementov o kapacite 770 tis. ton/rok
• výroba mletých vápencov o kapacite 180 tis. ton/rok
• výroba suchých omietkových zmesí o kapacite 40 tis. ton/rok

Základný kameň výstavby Kombinátu Záhorie bol položený dňa 4.11.1971 a dodávateľ stavby začal práce na vyvolaných investíciách, výstavbe novej železničnej trate, štátnej cesty a energických sietí. V rámci zariadenia staveniska bola začatá výstavba ubytovní, pohotovostných bytov, obchodného centra a iné prípravné práce. To všetko začalo meniť pôvodný ráz obce. Prísun pracovníkov dodávateľských organizácií oživil tiež kultúrny a spoločenský život v obci. Komíny a výškové stavby závodu vzdialené len 2 km od stredu obce začali vytvárať novú dominantu budúceho Rohožníka. Od začiatku výstavby do roku 1974 sa preinvestovalo viac ako 700 miliónov korún. Medzi prvé priemyselné stavby boli zaradené objekty lomového hospodárstva a to: otvorenie lomu a vytvorenie ťažobných etáží, drviareň v lome a dopravné cesty do závodu. Postupne sa dodávali ťažobné mechanizmy, bagre, nakladače, vŕtacie súpravy a nákladné autá Tatry 813, ťahače a neskoršie ťažkotonážne autá Belazy a Komatsu. Nádväzne na to PS Přerov dokončoval montážne práce drviarne a 1,5 km dlhého dopravného pásu z lomu do závodu. Prvé tony vápenca pre výpal vápna boli dopravené do závodu dňa 26.4.1975 a už 30.4.1975 bola uvedená do skúšobnej prevádzky rotačná pec o priemere 4 m a dĺžke 54 m o výkone 450 t vápna za 24 hod. Pri výrobe vápna vznikol odpad podsitnej frakcie 0-25 mm, ktorý sa mlel na vápencovú múčku pre poľnohospodárstvo a priemyselné účely. Od 15.7.1975 sa expedoval voľne ložený v autocisternách a od 19.8.1975 už i balený v 50 kg papierových vreciach. V ďalšom období sa výstavba orientovala na výrobu portlandského slinku a cementu. K tomu bolo potrebné zabezpečiť otvárku Iomu na ťažbu ílu v lokalite Konopiská, výstavbu surovinovej mlynice, rotačnej pece na výpal slinku o výkone 2 000 ton/24 hod. a výstavbu cementovej mlynice. Prvý portlandský slinok bol vypálený dňa 11.3.1976 a prvý portlandský cement bol vyrobený dňa 24.3.1976. Celá výrobná linka portlandského cementu bola riadená počítačom z centrálneho velína a bola vybavená v tom čase najmodernejšou meracou a regulačnou technikou. Aj otázke exhalátov bola venovaná maximálna pozornosť a vysokoúčinné odprašovacie zariadenia boli dodané zo zahraničia s garanciou úletu pod zákonom stanovenou prípustnou hranicou. Mimoriadna pozornosť bola venovaná výrobe bieleho cementu a farebných cementov ako jediného výrobcu tohoto sortimentu v celej bývalej ČSR. Technologické zariadenie o kapacite 100 tis. ton/rok bolo zabezpečené na základe licencie od fi. Schmidt /Dánsko/ a bolo uvedené do prevádzky pod dohľadom zahraničných odborníkov dňa 18.4.1977. V záverečnej etape výstavby Kombinátu Záhorie bola zahájená výroba suchých omietkových zmesí, ktorá postupne rozširovala svoj sortiment z pôvodných 6-tich modifikácií na 14 podľa zahraničných, ale i vlastných receptúr. V roku 1990 sa táto výroba odčlenila od ZCV na samostatný závod a 12.1.1991 sa transformovala na akciovú spoločnosť Hiro-Ecomix, kde akcionárom sa stal zahraničný partner HOLDERBANK Financiere Glarus AG. Riaditeľom bol menovaný Ján Pešl. Týmto bola investičná výstavba Kombinátu Záhorie ukončená a na jednotlivých technologických linkách prebiehala skúšobná prevádzka. V roku 1979 ukončil svoju pôsobnosť v Rohožníku odchodom do dôchodku riaditeľ Ing. Mikuláš Rohrböck a na jeho miesto nastúpil Ing. Michal Krajči, ktorý dovtedy pôsobil ako riaditeľ v Stredoslovenskej cementárni Banská Bystrica. Trvalý nedostatok cementu na Slovensku, najmä zintenzívnením stavebných prác na vodnom diele Gabčíkovo a atómovej elektrárni Mochovce bol dôvodom pre rozšírenie Kombinátu Záhorie o ďalšiu technologickú linku na výrobu šedých cementov o kapacite ďalších 770 tis. ton/rok s investičným nákladom 893 mil. korún. Vykonávaním investorskej činnosti tejto etapy bol poverený Cevaservis Stupava pod vedením riaditeľa Ing. Pavla Demčáka, CSc., ktorý sa po ukončení výstavby a skúšobnej prevádzky v r. 1986 stal riaditeľom celého Kombinátu. Ing. Michal Krajči zo zdravotných dôvodov z Rohožníka odišiel na nadriadený orgán VHJ do Trenčína. V plánovanom hospodárstve sa v období skúšobnej prevádzky od r. 1975 len s veľkými ťažkosťami plnili výrobné úlohy. Poruchy zariadenia, nedosahovanie projektových parametrov a malé prevádzkové skúsenosti boli príčinou toho, že až v r. 1981 podnik po prvý raz splnil plánované výrobné úlohy. Podobne tomu bolo i v plnení hospodárskeho výsledku. Až do r. 1990 podnik vykazoval stratu rádovo až 100 mil. korún ročne. Zmena nastala až po transformácii podniku prechodom na akciovú spoločnosť so zahraničnou účasťou, keď vedenie podniku za účinnej podpory Ministerstva výstavby a stavebníctva SR vypísalo konkurz pre získanie potencionálneho zahraničného partnera. V rámci výberového konania, ktorého sa zúčastnili tri zahraničné firmy, bola komisiou menovanou Ministerstvom výstavby a stavebníctva SR vybraná firma Holderbank Financiere Glarus AG so sídlom vo Švajčiarsku, ktorej prioritou boli :

• technické a výrobné rozvojové zámery
• strategické ciele pre dosiahnutie európskej úrovne
• starostlivosť o životné prostredie
• výchova manažmentu v trhovom hospodárstve a iné.

HOLDERBANK, Financiere Glarus AG je nadnárodný koncern s celosvetovou pôsobnosťou v cementárskom priemysle, transportbetóne a chémií pre stavebníctvo. Má účasť v 97 cementárňach v 45 krajinách sveta na piatich kontinentoch a je tak najväčším producentom cementu na svete. Pre podnikateľské aktivity v strednej a východnej Európe bola koncernom Holderbank založená dcérska spoločnosť Breintenburger GmbH Hamburg, ktorá je majoritným akcionárom Hirocemu s 51,44% akcií. Kapitál poskytnutý zahraničným investorom umožňuje Hirocemu realizovať modernizáciu výrobných zariadení a ekologizáciu výroby. Súčasťou investovania je i poskytnutie know-how , vzdelávanie manažmentu a technické poradenstvo. Zakladatelia: Fond národného majetku a Breitenburger dňa 17.1.1992 na Štátnom notárstve v Senici vymenovali: Za členov predstavenstva: Ing. Jozefa Staroňa, Ing. Gabriela Greššu, Hansueliho Heé, Ing. Jána Červena a Ing. Ladislava Bulika. Ing. Jozef Staroň bol zároveň zvolený za predsedu predstavenstva a menovaný za generálneho riaditeľa spoločnosti. za členov dozornej rady: Ing. Štefana Kovala, Ing. Michala Krajčoviča, Andreasa Pestalozziho a Ing. Petra Šurláka. Za predsedu dozornej rady bol zvolený Ing. Michal Krajčovič. Medzi prvoradé priority predstavenstva spoločností boli zaradené akcie na ochranu životného prostredia a vybudovanie sociálnych zariadení na všetkých pracoviskách. V priebehu dvoch rokov sa celý areál závodu a jeho okolia vrátane pracovného prostredia vo výrobných objektoch zmenil na nepoznanie. Hospodársky výsledok, ktorý od r. 1991 začal postupne vykazovať zisk, v r. 1995 dosiahol 218 mil. Sk. V nemalej miere sa o to pričinili novobudované investičné akcie, ktoré za obdobie piatich rokov presiahli čiastku 1,3 miliardy Sk.

Medzi najvýznamnejšie stavby patria:

-výstavba uhoľných mlyníc na zmenu palivovej základne
-rekonštrukcia výmenníkov tepla na rotačnej peci bieleho slinku
-výstavba BAUMIT-HIROCEM - výroba suchých omietkových zmesí
-rada menších rekonštrukčných prác a dodávok výpočtovej techniky, dopravných prostriedkov a pod.